Dobrý vojak Švejk je jedna z najznámejších a najobľúbenejších postáv nielen českej, ale i svetovej literatúry. Svedčí o tom spolu s početnými vydaniami doma a v zahraničí tiež skutočnosť, že sa z diela stala v pravom slova zmysle klasika, ktorá sa neustále číta a cituje. Tentoraz v slovenskom preklade Zuzany Zgurišky, ktorá kopaničiarskym dialektom zachovala pôvodný švejkovský humor.

„Máloktorý autor toľko prispel k veci mieru, o ktorom sa stále hovorí všetkými jazykmi, do ktorých preložili Švejka, ba dokonca aj tými jazykmi, do ktorých ho ešte nepreložili. Málokto dokázal odhaliť idiotstvo vojny a profesionálneho vojenstva s takým vtipom ako Hašek. Švejkov konský rozum, common sense, stojí sám, zdanlivo sám, proti mašine vojny, ktorej hnacou silou bola, je a bude Blbosť. Zdanlivo sám, pretože Švejk sme my čitatelia. My ľudia, do ktorých sa strieľa. Švejk hovorí za nás.

Ak je Švejk typicky česká povaha, potom v tom všetkom, v čom je naša povaha typicky ľudská. Že sa hneď tak nepoondieme, keď ide do tuhého, že si v čase potreby urobíme jaternice aj pre suseda, že chceme žiť bez toho, aby na nás ziapal ktokoľvek, komu sa zachce, že nechceme vojnu, že nechceme zabíjať, že nechceme byť zabití, že chceme byť živí bez strachu.

Ja vám niečo poviem: keby Hašek nebol býval umrel, tak by sa Švejk vrátil z vojny, zišiel by sa s tým naivným šovinistom Vodičkom U Kalicha a potom by bol býval vzal metlu a pomohol nám upratať mestá a dedinky, robil by rovnaké jaternice, hovoril by, čo by si myslel a hovoril by pravdu, pretože to bol výnimočný, veselý, chytrý a obyčajný človek a robil by si srandu zo všetkého, čo za to na tomto svete stojí. A ja by som rád vedel, kto by sa mu opovážil to zakázať.

A ešte niečo. Keby bol Hašek živý, zašiel by som za ním, dal by som mu fľašku niečoho dobrého a kytičku prvosienok a potom by som povedal: Pán Hašek, kedykoľvek čítam vášho Švejka, som trochu pyšný na to, že som váš krajan. Tak som vám za tento vzácny pocit prišiel poďakovať.“