Väčšina dnešných vedeckých objavov a vynálezov sa dá vystopovať už v starom Egypte. Staroegyptskí kňazi a liečitelia mali minimálne 5000 rokov pred vynálezcami mikroskopu, Hansom Janssenom a Antonom van Leeuwenhoekom, také poznatky, aké sa dali nadobudnúť len pomocou tohto prístroja. Nízkotlakový parný stroj, ktorý vynašiel James Watt r. 1712, poznali egyptskí učenci z Alexandrie o 2000 rokov skôr, röntgenový prístroj, rádioaktívne žiarenie, rýchlosť svetla a s ním spojené znalosti z teórie relativity ovládali už starovekí vedci. Dávny sen ľudstva o lietaní sa nezačal až r. 1783 vynálezom Louisa-Sebastiana Lenormanda, ani r. 1809 klzákovým letom Georgea Cayleyho. Ríša faraónov disponovala rozvinutou technológiou. Elektrické osvetlenie, lietadlá, satelity, kozmické sondy, ba dokonca aj klasifi kácia krvných skupín a dvojitá skrutkovica DNA – to všetko sú objavy a vynálezy, na ktoré by mali mať patent staroegyptskí vedci. Po namáhavom hľadaní v archívoch rôznych krajín ponúka autor úplne nový pohľad na svet antických vynálezov a objavov, ktoré považujeme za moderné aj dnes. V knihe dokumentuje, aké veľké bolo bohatstvo vedomostí starých Egypťanov a zároveň poukazuje na tvrdohlavosť súčasnej vedy, ktorá o tom nechce ani počuť.