Táto kniha mala spočiatku len jedného čitateľa: Jozefa V. Stalina - a potom na vyše päť desaťročí zmizla v ruských archívoch. Sovietsky diktátor vôbec neveril správam o samovražde Adolfa Hitlera. Preto všetko stavil na to, aby sa zmocnil ešte žijúcich dôverníkov z okolia nacistického vodcu a ich prostredníctvom sa dostal na stopu pravde. Zajatím Otta Günscheho a Heinza Lingeho sa sovietskej tajnej službe tento kúsok podaril. Nik totiž nebol v takom veľkom časovom rozpätí vodcovi nacistického režimu tak blízko ako títo dvaja muži. Zažili Hitlera z najväčšej blízkosti, poznali jeho denný program, jeho stravovacie návyky, nálady, chorľavenia. Pobočníci poznali svojho zamestnávateľa ako oficiálneho šéfa vlády, počuli, ako sa vyjadroval o návštevníkoch, generalite a starých spolubojovníkoch. A posledné mesiace i týždne boli po Hitlerovom boku, pozorovali, ako z berlínskeho führerovho bunkra vedie tretiu ríšu do katastrofy. Günsche a Linge zažili Adolfa Hitlera aj ako hlavného veliteľa wehrmachtu - vo víťazstvách i porážke. Günsche sa navyše zúčastňoval na poradách o situácii, z ktorých sa v dôsledku vojnových zmätkov nezachovali nijaké zápisnice. Tak v rokoch 1948-49 vzniklo spomienkové dielo dvoch dobových svedkov, ktoré patrí k najpôsobivejším historickým zdrojom, aké máme o tretej ríši. Vďaka časovej blízkosti k udalostiam sa text vyznačuje vysokým stupňom autentickosti, ktorý potvrdili i výskumy uplynulých desaťročí. Spomienky Günscheho a Lingeho poskytujú nanajvýš pozoruhodné pohľady do denného fungovania führerovského štátu. Dejiny tretej ríše, pravdaže, netreba písať nanovo, no nespočetné detaily, s ktorými sa čitateľ zoznámi v Knihe Hitler, majú priam historickú cenu.