Jozef Mach prešiel počas krvavého konfliktu prvej svetovej vojny ruským aj talianskym bojiskom. Svoje zážitky si do denníkov značil v nemčine, oficiálnej reči v rakúsko-uhorskej armáde. Sám denníky v rokoch 1938 až 1942 prepísal do slovenčiny a potom čakali bezmála 80 rokov na svoje vydanie v knižnej podobe. Denník opisuje udalosti od atentátu na následníka trónu v Sarajeve, cez ruský a taliansky front až po návrat domov v decembri 1918.

Dňa 2. augusta pri lese blízko obce Slobodia sme spustili silný oheň z guľometov, čo trvalo do poludnia. Útokom na tieto guľometné hniezda sme Rusov donútili k úteku. Utekali smerom k mestu Černovicz. Ako sme zistili, bola to skupina Rusov, ktorá mala za úlohu kryť útek hlavnej armády. Rusi v tomto boli majstri, boli vyzbrojení ich guľometmi na kolieskach a vedeli ich šikovne umiestniť na stromy, a tým nám zapríčinili veľké straty na ľuďoch. Aj tu sme museli skoro každý strom útokom vziať, lebo to bol lesnatý kraj. Tu sa mi stalo, že som večer zablúdil, nemohol som nájsť náš prápor, bol som unavený a uchýlil som sa k jednej sedliackej rodine, kde som spal. Ráno som našiel blízko náš IV. prápor, kde som dostal od veliteľa dutku.