Recenze Posedenie pod tisícročným ružovým krom

Po troch knihách – Cestovná správa z kongresu o ničom a iné texty, Poriadok verzus chaos a Fascinácia Nobelom, ktoré vyšli vo VEDE, vydavateľstve SAV, prichádza autor Štefan Luby so svojou novou knižkou cestopisných čŕt. Ružový ker v Hildesheime, ktorý „prepožičal“ tomuto zväzku aj názov, sa stal akýmsi jednotiacim symbolom úvah o dávnejšej i nedávnej minulosti. Začína sa obľúbenými potulkami po Nemecku, najmä po mestách, ktoré unikli kataklizme bombardovania v druhej svetovej vojne alebo, ak neunikli, vzhľadom na svoju veľkosť mohli byť obnovené. Patrí sem nielen opísaný Hildesheim a Soest, ale aj Lemgo, Rothenburg, Quedlinburg. Nájdeme tu spravidla hrazdené domy, v Hildesheime dokonca hrazdený mrakodrap, ale aj fantastické románske katedrály a pyšné radnice. Druhý blok sa týka autorovho zapojenia do služieb ALLEA – All European Academies, združenia, do ktorého vstúpila už pri jeho vzniku aj Slovenská akadémia vied. Tretí blok čŕt je naplnením poznania, že pod sviečkou býva tma a pre pocit uspokojenia netreba vždy behať na grécke pláže alebo na hrebene Álp. Autor sa venujem vybraným lokalitám a v nich sídliacim pracoviskám SAV, ktoré možno označiť predponou naj... – najstaršie, najvyššie položené atď... Zaradiť po týchto šedévroch Akadémie zvyšok sveta má svoju logiku, pričom nenapísať niečo o našom Eurokocúrkove, Bruseli, by bolo chybou. Autor spláca aj niektoré dlžoby, najmä vo vzťahu k Parížu a Japonsku. K svojej štvrtej knižke cestopisných čŕt prizval Štefan Luby aj dcéru Martinu, ktorá strávila v zahraničí takmer dvadsať rokov a navštívila ešte viac krajín. Tak vznikla posledná časť knihy, nazvaná Moje hlavné stany. Predbežne vznikli cestopisy o Pakistane, Turkmenistane (Turkménsku) a Uzbekistane. schovat popis