Táto kniha prináša mnoho nových objavov z oblasti biblických dejín. K starším paralelám medzi Eposom o Gilgamešovi a knihou Genezis pridala nové paralely. Zovšeobecnila najstaršie dejiny vzniku prvej civilizácie sveta (sumerskej) s biblickými dejinami vzniku človeka. Ukázala, že biblické dejiny Jozefa a jeho rodiny, rovnako ako aj exodu Židov z Egypta majú svoje paralely s kráľovskými dejinami Egypta. Herodotove kráľovské príbehy z prostredia perzského kráľa Dareia majú svoje paralely v biblických knihách Judit, Tobiáš, ale najmä Ester. Príbehy Makabejských mučeníkov zodpovedajú príbehom z kráľovských dejín Hasmoneovskej dynastie, tak ako ich zaznamenal Jozef Flávius. Podobne príbehy Panny Márie a jej rodiny zodpovedajú kráľovským príbehom poslednej Hasmoneovskej kráľovnej Mariamné a jej rodiny, tak ako ich zaznamenáva Jozef Flávius. Prensledovanie kresťanov za Nera v roku 64 po Kr. pravdepodobne inicioval Jozef Flávius, ktorý sa práve v tej dobe ocitol v Ríme a potreboval od Nera, aby prepustil uväznených židovských kňazov. Vyznanie Jozefa Flávia o Ježišovi, že je Kristus (Testimonium Flavianum) zrejme napísal laodicejský biskup Anatolius, ktorý bol jedným z teológov – matematikov, ktorí v tej dobe upresňovali historické dáta teologicko – matematickými konštrukciami. A nakoniec, pravdepodobne list cisára Trajána miestodržiteľovi Bythínie Plíniovi Mladšiemu je predobrazom, z ktorého sa neskôr vyvinul list Pána Ježiša kráľovi Abgarovi v Edesse, z neho zázračný obraz (mandylion) Pána Ježiša v Edesse a Konštantínopole a nakoniec možno aj Turínske plátno.