Recenze Antropocén: Projekt Oáza

Príbeh autorky Viktórie Laurent-Škrabalovej rozpráva o ľudskosti a veciach, ktoré sa nedajú vrátiť späť. Po prírodnej kataklyzme nazývanej Déluge (Potopa) ľudia osídlili oceány. Vyhynuté vodné živočíchy nahradili robotické šrotovače, ktoré brázdia podvodné hĺbky a zbierajú odpad zanechaný predchádzajúcimi generáciami. Platformová spoločnosť riadená Úniou z neho čerpá energiu a zdroje na technologický a biologický výskum. Nová spoločnosť je hrdá na svoju vyspelosť a pod taktovkou Rozsievačov mieri k jedinému cieľu: vytvoreniu novej Oázy pre ľudstvo. Postavy príbehu prežívajú vlastné víťazstvá a prehry: Veterinár Anton sa snaží nájsť zmysel života po strate manželky a syna v dôsledku zemetrasenia Big One. Novinár Leon bojuje s démonmi minulosti a pripravuje sa na tých, ktoré má priniesť budúcnosť. Manu a Lena žijú na pod-poschodiach Platformy 40 a poslušne sa zaradili do spoločnosti. Manu sa presadil ako platformový inžinier, Lena ako biologička. Avšak jej dedičstvo z minulosti nerozvíja iba predstavivosť ich syna Nika. Môže znamenať hrozbu pre nový systém, ktorý robí všetko pre to, aby sa na ekocídu, spáchanú ľudstvom, zabudlo. V knihe ANTROPOCÉN: Projekt Oáza čitateľ nájde dávku dobrodružstva, napätia a prekvapení – ako sa od poriadneho postapokalyptického príbehu očakáva. schovat popis