Druhý zväzok súborného diela priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy otvára popularizačná publikácia Jazykovedné glosy k československej otázke, ktorá naposledy vyšla v roku 1936 (prvé vydanie je z roku 1935). Nasledujú žánrovo rôznorodé texty, publikované v rozličných jazykoch a na rozličných miestach: chronologicky usporiadané vedecké a odborné štúdie, menšie články a diskusné príspevky, úvody, predslovy, recenzie, referáty, popularizačné články, drobnosti, časopisecké bibliografické prehľady, správy a jubilejné články. Texty Ľ. Nováka sú dokladom vnútornej histórie (nielen) slovenskej jazykovedy, dokumentujúc prechod od mladogramatizmu k štrukturalistickej (slovami Ľ. Nováka „štrukturálnej“) jazykovede a jej ukotveniu v slovenskom (a čiastočne českom) vedeckom kontexte. Sú zároveň dokladom o vonkajších dejinách tak slovenskej lingvistiky, ako aj slovenskej vedy vôbec – čitateľ prechádza rozličnými štádiami formovania slovenského vedeckého myslenia a života, pri ktorých výraznou, často zakladateľskou mierou participoval práve Ľ. Novák (emblematická je cesta od Jazykového odboru Matice slovenskej a Učenej spoločnosti Šafaříkovej cez Učenú spoločnosť Šafárikovu (bez ř v mene Šafárik), Slovenskú učenú spoločnosť k Slovenskej akadémii vied a umení). Sú zároveň dokladom vývinu česko-slovenských jazykových, spoločenských, politických a kultúrnych vzťahov. Niektoré názory Ľ. Nováka v historickom vývine boli prekonané, niektoré však pôsobia priam vizionársky (napr. v článku Ako sa bude na Slovensku hovoriť o 50 rokov? z r. 1935 uvádza: „... nebude sa u nás hovoriť nijakou českoslovenčinou, ktorá by dovtedy vznikla prirodzeným vývinom, t. j. samovoľným splynutím spisovnej češtiny so spisovnou slovenčinou. Vznik takejto jednotnej českoslovenčiny umelým zásahom alebo prirodzeným vývinom nemožno si totiž jazykovedne ani len predstaviť“ – a ďalej: „Popritom bude sa aj v mestách formovať typ hovorenej slovenčiny, ktorá sa bude síce zakladať na rečovej osnove spisovnej, ale bude mať najmä výslovnostné a slovníkové varianty, rozličné podľa jednotlivých krajov.“). Toto vizionárstvo, ako aj uvedené citáty dokazujú, je však podložené hlbokým lingvistickým poznaním. Mnohé z týchto názorov (odhliadnuc od vedeckých zistení) je aktuálnych dodnes (úvahy o úlohe vedy a umenia a o postavení vedy a umenia v slovenskej spoločnosti). Všetky texty v publikácii vychádzajú v pôvodnej, autentickej podobe len s nevyhnutnými editorskými zásahmi. Vydanie súborného jazykovedného diela Ľ. Nováka bude mať bezpochyby veľký význam pre lingvistickú, ale aj širšiu verejnosť dnes i v budúcnosti.