Recenze Existencia medzi konfliktom a ľudskosťou

Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť. O autorovi Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo  filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (LHarmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sorena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA. Z recenzných posudkov Monografia je pútavo osnovaná okolo vzájomného dialógu medzi zvolenými autormi filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie. Okrem tejto línie môžeme v knihe sledovať aj druhú, rovnako zaujímavú a podnetnú líniu dialógu: odohráva sa medzi autorom knihy a jednotlivými predstaviteľmi obidvoch ideových prúdov, keď kriticky zhodnocuje ich koncepcie existencie, konfliktu a ľudskosti. Autorove postrehy považujem za mimoriadne cenné sú premyslené a nútia čitateľa k ďalšiemu uvažovaniu o témach knihy. Mgr. Michal Bizoň, PhD., Katedra etickej a občianskej výchovy, PdF UK, Bratislava Existence patří, jak autor uvádí, k stěžejním problémům filosofie a zvláště filosofie 20. století, která na ni pohlíží prizmatem autentičnosti, naplněnosti, selhání či zoufalství. Nejinak je tomu v případě filosofů či myslitelů stojících v centru zájmu knihy Kierkegaarda, Heideggera, Schmitta, Jüngera či Bubera. Těmto postavám se pak autor ve vztahu k autentické existenci věnuje v prostoru deseti kapitol, jež postupně rozplétají nepřehledné uličky osudů a změn důrazů zmíněných komentátorů proměn moderní doby. Mgr. Petr Slováček, PhD., Ústav pedagogických a psychologických věd, FVP SU, Opava OBSAH 1. Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi 2. Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda 3. Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom 4. Proti strate jedinca a oddelenej politike. O Buberovej kritike Schmitta 5. Obmedzenie nepriateľstva ako výchova k ľudskosti: Schmitt a Jünger 6. Nepriateľ medzi inštinktom a ideou. Jüngerove úvahy o jedincovi a mase 7. Buberovo jüngerovské obdobie. Dvojitá vlna nemeckého a židovského nacionalizmu 8. Zápasy jedinca v nihilistickej dobe. Kierkegaardova a Jüngerova kritika modernity 9. O epistemologickej výhode porazených: Schmitt a Koselleck 10. Od davu k blížnemu. Spoločenská angažovanosť jedinca podľa Kierkegaarda schovat popis