Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.

Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.