Jána Smreka (1898 - 1982) pozná celá slovenská kultúrna verejnosť predovšetkým ako významného básnika, menej ako publicistu, napriek tomu, že celý aktívny život robil novinára či novinového redaktora. Viac ako dve desaťročia viedol kultúrno-spoločenský mesačník Elán, ktorý sám založil. Na jeseň 1944 prestal Elán vychádzať. Dôvody sa rôznia, jeden tvrdí, že ho režim zakázal, druhý, že sa tak rozhodol sám Smrek, keď Slovensko bolo po SNP obsadené nemeckým vojskom. Po roku 1945 sa slovenská kultúrna politika posunula o hodný kus doľava, a to aj zásluhou Laca Novomeského, vtedajšieho povereníka kultúry. Liberálnodemokraticky orientovaný Elán mal problémy s obnoveným vydávaním. Prvé povojnové dvojčíslo vyšlo až v januári 1946. Vtedy začal vychádzať Kultúrny život, ktorý postupne vytlačil Elán až do jeho definitívneho zániku v roku 1947. Určitý dištanc mal aj sám Smrek, keď dlhší čas nemohol publikovať. Nový režim mu vyčítal niektoré predošlé čísla Elánu venované literatúram Talianska, Nemecka a pod. Bola to chabá kritika, pretože Smrek sa zámerne vyhol vtedajšej nemeckej nacistickej prítomnosti. V obnovenom Eláne si však dovolil kritizovať zúženú koncepciu socialistickej literatúry, ako ju nastolil vo svojom článku Daniel Okáli. A tak koniec Elánu znamenal aj koniec slobodnej tvorby. Dielo je neprehliadnuteľným prameňom poznatkov o Jánovi Smrekovi a jeho tvorbe.