Pôsobenie katolíckych vojenských duchovných vo frontových líniách malo svoj nezastupiteľný význam. Po tom, ako sa Slovenská armáda zoskupená najprv v Armádnej skupine a Rýchlej brigáde a neskôr v Rýchlej a Zaisťovacej divízii zúčastnila ťaženia proti ZSSR a neskôr bola zoskupená v Technickej brigáde v Taliansku, bola konfrontovaná s hrôzami vojny a jej materiálnymi a morálnymi následkami. Svojím ľudským, duchovným, pastoračným a osvetovomravným pôsobením na slovenského vojaka, ako aj na miestne obyvateľstvo, duchovná služba pomáhala zmierňovať vzniknuté veľké morálne a duchovné škody. Katolícki vojenskí duchovní sa preto tešili veľkej priazni medzi príslušníkmi mužstva, v radoch samotného armádneho velenia (generáli Turanec, Jurech), ako aj medzi civilným ukrajinským a talianskym obyvateľstvom. Na východnom fronte si úctu civilného obyvateľstva vyslúžili prostredníctvom hromadného vysluhovania sviatostí a to najmä krstu. Na talianskom fronte si zasa získali miestne obyvateľstvo slávnostnými bohoslužbami a autentickým kresťanským vystupovaním. Veľkú odozvu u slovenských vojakov pôsobiacich Technickej brigáde v Taliansku mali súkromné audiencie u pápeža Pia XII.

Aktivity katolíckeho vojenského duchovenstva však siahali oveľa ďalej. Dôstojníci katolíckej duchovnej správy poskytovali na východnom fronte neoceniteľné služby Svätej stolici tým, že prostredníctvom nich sa do Ríma dostávali relevantné informácie o náboženskom, cirkevnom a politickom živote katolíckych veriacich v ZSSR, najmä v západnej časti Ukrajiny. Zároveň poskytovali relevantné informácie o osudoch kňazov pôsobiacich v tzv. Ruskej misii. Svätá stolica sa po boľševickej revolúcii usilovala o zachovanie a zreorganizovanie katolíckych štruktúr a o obnovu duchovného a cirkevného života. Zriadením rímskeho Pápežského ruského kolégia Russica začala vychovávať kňazov pre Ruskú misiu, ktorí boli ochotní odísť na územie ZSSR, aby tam mohli pastoračne pôsobiť a obnoviť cirkevnú štruktúru. Viacerí odchovanci Russica sa v období 2. svetovej vojny pokúsili prekročiť hranice ZSSR, avšak z dôvodu silnej ateizácie v krajine sa im nepodarilo naplno realizovať Ruskú misiu. Prakticky všetci boli odhalení. Skončili buď v táboroch nútených prác, niektorí z nich hrdinsky položili svoje životy za Krista. Informácie o ich osudoch však boli nedostačujúce. Tento informačný kanál medzi ZSSR, Slovenskom a Vatikánom zabezpečoval vikár brannej moci mons. Michal Buzalka prostredníctvom vojenských duchovných pôsobiacich v poli. Môžeme s určitosťou tvrdiť, že bol jediným zdrojom informácii o náboženskej situácii v ZSSR.