Výnimočná správa veľkého spisovateľa o stretnutí so smrťou a o skúsenosti, ktorá s ňou prichádza, polemizuje s jednou zo základných téz literatúry ako jazykového prejavu o tom, že nikto živý nie je schopný podať svedectvo o vlastnej smrti. Autor vo svojich 51 rokoch prežil klinickú smrť a skúsenosť s ňou uchopil z viacerých aspektov počnúc opisom fyzických procesov počas infarktu cez literárny opis priebehu umierania až po vyjadrenie miery možnosti vnímať stav nejestvovania ako svoj vlastný. Intímne rozprávanie podložené pozorovaním reakcií okolitého prostredia a zrkadlením sveta medicíny je úprimným človečenským a filozofickým pohľadom na život a na smrť, na pominuteľnosť a nesmrteľnosť. Text sprevádza emocionálne presný, racionálne vyvážený a literárne vysoko hodnotný text sprevádza viac ako sto farebných snímok jedného stromu divej hrušky v rôznych fázach kvitnutia počas jednotlivých ročných období. Fotografie polemizujú s tým, o čom sa dá rozprávať, a zároveň sú nevyhnutným doplnením významov, na ktoré ťažko nachádzame pojmy. Ide o výber z kolekcie polaroidových snímok pod názvom A fa (Strom) 2000 2001, ktorá sa v podobe šiestich sérií po 84 záberov stala súčasťou zbierky švajčiarskej galérie Kunsthaus Zug.