Kniha je zbierkou básní, ale zároveň zaplnená reprodukciami obrazov géniov renesancie akými boli Leonardo da Vinci, Michelangelo, Raffael či Tizian. Ale aj obrazov géniov baroka a romantizmu, akými boli David, Rembrandt, Skutecký a Szontágh. Obsahuje básne so širokou škálou tematiky viazanej na osudy človeka. Ale je preniknutá aj filozofickými, gnozeologickými a etickými úvahami autora zbierky o ľudskom bytí vôbec. Špecifikom zbierky je tiež poetické spracovanie ľudových prísloví. Na obálke knihy je reprodukcia obrazu, ktorý asi v roku 1515 namaľoval Tiziano Vecelli (Tizian), jeden z najvýznamnejších talianskych renesančných maliarov. Je na ňom Salome, dcéra Herodiady, ktorá bola manželkou Herodesa Antipasa, syna Herodesa Veľkého. Salome drží na striebornom podnose zoťatú hlavu Jána Krstiteľa. Výjav je z biblického príbehu, ktorý sa opisuje v Novom zákone a je situovaný do rokov 62 až 71 n.l. Príbeh je z oslavy narodenín Herodesa Antipasa, na ktorej Salome predviedla s veľkým úspechom svoj tanec, za ktorý si mohla vypýtať ľubovoľnú odmenu. Keďže jej matka dlhodobo nenávidela Jána Krstiteľa, ktorý neuznával jej manželstvo s Herodesom, nahovorila dcéru Salome, aby si žiadala sťatie jeho hlavy a tak sa aj stalo.