Bennett Fox mi do života vstúpil v jedno nepríjemné pondelkové ráno. Meškala som v prvý deň do práce – do novej práce, o ktorú som mala teraz pre nečakanú fúziu bojovať. Na upevnení svojej pozície vo firme som pritom drela osem rokov. Kým som si sťahovala veci do nových priestorov, za stieračom som si našla pokutu za parkovanie. Dostali ju všetky autá na ulici okrem toho predo mnou – šlo o rovnaké audi, ako mám ja. Naštvalo ma to, preto som sa rozhodla, že mu svoju pokutu podarujem. Dúfala som, že ju majiteľ zaplatí a nič si nevšimne. Nanešťastie som mu pritom zlomila stierač. Uznajte, mohlo to byť horšie? Vo výťahu som potom stretla neskutočne príťažlivého chlapa. To mi trochu zlepšilo náladu. Poznáte to ? motýliky v bruchu, zrýchlený dych, napätie, že by sa dalo krájať. Pri vystupovaní z výťahu na mňa pozrel takým žeravým pohľadom, až ma zalial rumenec. Možno má tá fúzia predsa len svoje výhody. Tak sa mi aspoň zdalo, kým som nevkročila do šéfovej kancelárie a nespoznala svojho konkurenta. Z chlapa vo výťahu sa razom stal môj úhlavný nepriateľ. A ten žeravý pohľad? Ani zďaleka nešlo o príťažlivosť. Videl, ako som mu poškodila auto, a nevedel sa dočkať, kedy ma zničí. Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Hej, nemali by sme… Ale balansovať nad priepasťou je niekedy také zábavné!

Z anglického originálu We Shouldn’t (C. Scott Publishing Corp, New York 2019) preložila Ivana Hostová.