Nina Kollárová sa čitateľovi predstavuje svojím básnickým debutom Premlčané ticho. Ako už napovedá názov, ticho je v zbierke variované na úrovni témy, ale aj na formálnej rovine. Kollárovej básne „nekričia“, naopak, jemným, kultivovaným spôsobom šepkajú. Ich šepot sa však nedá prepočuť, pretože autorka sa vo svojich textoch venuje vážnym témam samoty, ale aj (ne)naplnenej lásky či vzťahov ako takých. Ticho z názvu zbierky sa ukrýva v básňach v spomínanej samote, ale je tiež transformované do podoby snehu, zimy. Debut je rozdelený do troch častí, pričom prvá časť Ticho v ústach je venovaná starším básňam, aby tak bola dodržaná alebo aspoň naznačená tvorivá kontinuita medzi súčasnosťou a minulosťou. Práve v týchto starších textoch sa Kollárová „vracia“ k motívom detstva, k prvým láskam, prvým sklamaniam... Druhá časť Premlčané ticho vedie čitateľa preč zo známeho prostredia – je akýmsi transferom medzi minulosťou a súčasnosťou. Pomerne častý je tu motív cesty, vlaku, odchádzania... V tretej časti – Boli by to pekné pohľadnice sa odchodom akoby otváral lyrický priestor, na jednej strane sú básne situované do rôznych európskych miest, no zároveň tu autorka ponúka aj inovovanú poetiku, hrá sa s textom, s témou a niekedy možno aj s čitateľom. Zbierka vyšla v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.