Autor dynamicky zachytáva zážitky Stredoeurópana zo štyroch výprav, smerujúcich do oblastí s panenskou prírodou a vlastnou (zďaleka nielen budhistickou) kultúrou. Prechádzal buriatskou tajgou, sibírskym Tibetom, altajskými hoľami a ľadovcami, pod ktorými si našli domov šamani a staroverci, brodil nespočetné rieky Východného Sajana, vystúpil na končiare nad Bajkalom a Chövsgölom. Dosiahol nejeden prvovýstup a provoprechod. Suché mongolské stepi ho doviedli do rodiska Džingischána, k ruinám jeho metropoly Char-Chorin i do Ulánbátara, jednej z posledných metropol bez McDonalda. Text oživujú stretnutia s pestrou vzorkou ľudí, nech sa už pohybovali už v dopravných prostriedkoch, mestách alebo v opustených kútoch. Všíma si aj rozličné typy cestovateľov, ich rozdielnu motiváciu. Vyvracia mediálne stereotypy, chrliace strach z iného, vzdialeného a nepoznaného sveta. Vnímavých čitateľov presviedča, že spomínané oblasti sú neprávom zaznávané. Prináša mnoho zaujímavých zemepisných, historických a etnografických faktov. Na mnohých miestach prechádza k esejistickému štýlu. Autor sa necíti sa ako majster sveta, ktorú vstúpil do problematiky prvý. Osobitnú pozornosť venuje prvým cestovateľom, vedcom a literátom, ktorých sem osud zavial. Citáty z klasických cestopisov nerušia čítanie, iba dokresľujú autorove postrehy. Prináša navonok prekvapivé ale v skutočnosti logické súvislosti.