Recenze Mrzáčik

Na mieste večnej prítomnosti, kde sa nikto nezaoberá priestorom, ani časom, kde nekonečné svetlo nedáva príležitosti tieňu, v dimenzii veľmi vzdialenej každej poznateľnej, v nepredstaviteľnom zlomku akejkoľvek pozemskej časomiery, prebleskla myšlienka. Možno farebná, dúhová, možno len záblesk svetla padajúcej hviezdy, možno jemné chvenie. Stopa po nej zostala veľká. Ako vždy, keď sa zrodí nový zámer. V detskom domove sa hrdinovia knihy pomaly vyrovnávajú so svojím osudom nechcených. Pokúšajú sa nájsť svoje korene, aby mohli spoznať sami seba, zo všetkých síl hľadajú pevný bod, od ktorého by sa mohli odraziť, nech už je akýkoľvek. Snažia sa uchopiť svoju budúcnosť za niektorý z koncov, ktorý si vytvorili vo svojej fantázii. Medzi nimi vyrasatá Mrzáčik. Malý postihnutý chlapec, ktorý na svojej životnej ceste napriek vlastnému postihnutiu, pomáha svojím duchovným nastavením všetkým naokolo. Je obdarovaný iným pohľadom na svet, dokáže vidieť za hranice viditeľného a prijíma svoj osud s pokorou a zvedavosťou. schovat popis