Obsahová stránka tejto vysokoškolskej učebnice je založená na mnohoročných vedeckých, odborných a pedagogických skúsenostiach autora, ktorý pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v ŽiIine a prednáša predmet Konštrukcie železničných tratí 2, ktorý je zameraný na problematiku železničného spodku. Prvá kapitola tejto vysokoškolskej učebnice sa venuje charakte-ristike základných prevádzkových a konštrukčných častí železničnej trate. V kapitole 2 je analyzované namáhanie konštrukcie telesa železničného spodku a to jednak z vlastnej prevádzky (dopravné zaťaženie), ale aj z aspektu nedopravného zaťaženia (pôsobenia poveternostných vplyvov). Návrhu konštrukcie telesa železničného spodku, ktorý je podrobne opísaný v kapitole 4, logicky predchádza charakteristika geotechnického prieskumu a analýza geotechnických vlastností horninových materiálov (kap. 3), ktoré sa používajú do konštrukcie telesa železničného spodku. Kapitola 5 sa venuje typom a identifikácii porúch konštrukcií telesa železničného spodku a v nadväznosti na túto kapitolu sú v ďal-šom texte (kap. 6) uvedené spôsoby, ako je možné zvýšiť deformačnú odolnosť a stabilitu konštrukcií telesa železničného spodku. Významná pozornosť je venovaná geosyntetickým materiálom a prvkom, ktoré sa používajú do konštrukcie telesa železničného spodku a jeho podložia (kap. 7) a taktiež odvodneniu telesa železničného spodku (kap. 8). Na podrobný opis telesa železničného spodku nad-väzujú ďalšie tri kapitoly, v ktorých je charakterizovaná ochrana železničného telesa pred snehom a odmäkom (kap. 9), vybrané stavby telesa železničného spodku (kap. 10) a zariadenia telesa železnič-ného spodku (kap. 11). Posledná kapitola tejto vysokoškolskej učebnice (kap. 12) je venovaná charak-teristike križovaní a súbehom rôznych vedení s telesom železničného spodku. V súlade so zásadami interoperability, všetky riešenia návrhu konštrukcie železničného spodku sú uvádzané prevažne pre normálny rozchod, teda pre „klasickú“ železnicu.