V publikácii „Judikatúra vo veciach slobody prejavu a ochrany osobnosti“ sú komplexným spôsobom spracované najdôležitejšie rozhodnutia súdov v tejto oblasti, a to nielen slovenských. Už v prvej časti sú uvedené všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých sú sťažovateľmi občania Slovenskej republike. Hranice slobody prejavu a ochrany osobnosti sú ďalej analyzované v rozhodnutiach Ústavného súdu SR a ČR.

Jednotlivé kapitoly venované samotnej ochrane osobnosti sú usporiadané podľa vecného obsahu rozhodnutí – napríklad ochrana mena a podobizne, hranice kritiky, prezumpcia neviny, miera prípustnosti kritiky sudcov a súdov, atď. Osobitnú pozornosť venujeme tak právu na súkromie, ako aj náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Práve v roku 2013 došlo v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy k významným rozhodnutiam Ústavného súdu SR, ktorý stanovil kritériá náhrady tejto ujmy. Tieto rozhodnutia reagovali na priznávanie neprimeraných zadosťučinení určitým osobám všeobecnými súdmi. Súčasťou publikácie je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR k ochrane osobnosti z roku 2013, ktoré získalo ocenenie „Judikát roka“.

Súdne rozhodnutia fakticky dotvárajú právo v oblasti slobody prejavu a ochrany osobnosti a bez poznania rozhodnutí súdov nie je možné uvedenú problematiku plnohodnotne skúmať.

Uvedená zbierka rozhodnutí je určená nielen právnickej verejnosti, ale aj novinárom či širšej laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o túto problematiku.

Jedným z pilierov fungovania demokracie a zároveň jedným z najdôležitejších kritérií, ktoré odlišuje demokratický režim od nedemokratického, je právo na slobodu prejavu. Hoci ide o základné ľudské právo garantované ústavou aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je bezhraničné. Musí totiž rešpektovať práva osôb, ktorých sa tento prejav týka – aj oni majú totiž základné právo na ochranu svojej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a súkromia.

Problémom sa stáva situácia, keď dôjde ku konfliktu základného práva na slobodu prejavu s právami dotknutých osôb. Posledné slovo máva vtedy súd. Komplexným spôsobom spracované najdôležitejšie rozhodnutia súdov v tejto oblasti, a to nielen slovenských, prináša zaujímavá publikácia.

V jej prvej časti sú uvedené všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), v ktorých sú sťažovateľmi občania Slovenskej republiky. Hranice slobody prejavu a ochrany osobnosti sú ďalej analyzované v rozhodnutiach ústavných súdov SR aj ČR. Jednotlivé kapitoly venované samotnej ochrane osobnosti sú zoradené podľa vecného rozhodnutia.

Napríklad ochrany mena a podobizne, hranice kritiky, prezumpcie neviny, miery prípustnosti kritiky sudcov a súdov a pod. Autori venovali osobitnú pozornosť právu na súkromie, ako aj náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V roku 2013 došlo v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy k významným rozhodnutiam Ústavného súdu SR, ktorý stanovil kritériá náhrady tejto ujmy. Reagoval tak na priznávanie neprimeraných zadosťučinení určitým osobám všeobecnými súdmi. Súčasťou publikácie je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR k ochrane osobnosti z roku 2013, ktoré získalo ocenenie Judikát roka. Ten udelil týždenník TREND v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti senátu Najvyššieho súdu v zložení Rudolf Čirč, Ladislav Gorász a Ivan Machynyak, ktorí rozhodovali v spore medzi bývalým ministrom Vladimírom Lexom a vydavateľom denníka Sme.

Súdne rozhodnutia fakticky dotvárajú právo v oblasti slobody prejavu a ochrany osobnosti a bez poznania rozhodnutí súdov nie je možné uvedenú problematiku plnohodnotne skúmať. Zbierka rozhodnutí je určená nielen právnickej verejnosti, ale najmä novinárom aj širšej laickej verejnosti. Nejde pritom o nijaké oddychové čítanie. Keďže ide o citácie súdnych rozhodnutí, zodpovedá tomu aj jazyk. Ten je pre neprávnicky vzdelaného čitateľa veľmi, veľmi náročný...

Mnohé z judikátov sú verejnosti známe z médií. Mnohé však len čiastočne, ich ukončenie verejnosť nepozná. Zaujímavý je napríklad rozsudok ESĽP vo veci Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., proti SR. Išlo o prípad, keď sa známy predstaviteľ jednej politickej strany vymočil na terasu reštaurácie. Slovenské súdy rozhodli, ako rozhodli, vydavateľ, ktorý správu priniesol a ktorý bol odsúdený, sa odvolal na ESĽP a uspel. Súd totiž konštatoval, že vnútroštátne súdy v skutočnosti nepreskúmali žiadnym spôsobom fakticky alebo právne, či boli články uverejnené v dobrej viere s cieľom poskytnutia presných a spoľahlivých informácií v súlade s novinárskou etikou.

Rovnako zaujímavý je aj výrok ESĽP vo veci Feldek (Ľ. Feldek vo svojej básni napísal, že esesák sa objal s eštebákom, pričom tým esesákom mal byť vtedajší minister kultúry D. Slobodník) proti SR z roku 2001. Súd konštatoval, že slobode prejavu v kontexe politickej diskusie prikladá veľký význam a jej obmedzenie považuje za opodstatnené len na základe veľmi významných dôvodov a tie neanastali.