Psychológia sa v ostatnom období stala súčasťou profesijného poznania mnohých povolaní. Dnes už nikto nespochybňuje význam psychologickej prípravy učiteľov či zdravotníkov a mnohých ďalších profesií. Pred psychológmi tak stojí výzva, ako predstaviť a pretaviť svoju disciplínu do podoby vhodnej pre prípravu tzv. „nepsychologických“ profesií, do podoby, ktorá nebude výrazne redukovať či znižovať odbornosť psychologického poznania a súčasne bude dostatočne reagovať na potreby daného odboru alebo profesie. Absolventi rôznych foriem vzdelávania by mali získať určitý prehľad o psychologickej vede a praxi a vedieť tieto poznatky aplikovať na vlastné prežívanie a správanie, či prežívanie a správanie iných, v rôznych osobných, študijných a pracovných situáciách. Pre označenie tejto spôsobilosti sa používa aj pojem psychologická gramotnosť. Budovať psychologickú gramotnosť učiteľov znamená rozvíjať nielen ich psychologické poznatky, ale aj schopnosť prepájať tieto poznatky s konkrétnym kontextom diania v školskej triede a pretaviť ich do konkrétneho konania a reagovania vo výučbových situáciách.

Kapitoly publikácie chronologicky predstavujú jednotlivé vývinové obdobia, pričom v úvodnej kapitole stručne charakterizujeme vývin ako celoživotný proces a jeho vzťah k učeniu. Každá kapitola následne predstavuje stručnú charakteristiku daného vývinového obdobia a následne sa venujeme jednotlivým oblastiam vývinu: telesnému vývinu, vývinu reči, kognitívnemu, citovému a sociálnemu vývinu a vývinu osobnosti.