Šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní. Tridsiatnička Simona stratila všetko, čo bolo pre ňu dôležité: nečakane jej zomrela matka, vzápätí prišla o prácu a opustil ju dlhoročný milenec. Chtiac-nechtiac zbalila svoj mestský život do kufra a presťahovala sa na vidiek, do starého penziónu uprostred jabloňového sadu, v ktorom vyrastala ona, jej matka, stará mama a rad prababičiek. Denníky týchto žien, siahajúce viac než storočie dozadu, jej pomôžu pochopiť samu seba a objaviť svoje korene pevne vrastené do úrodnej pôdy. Podarí sa Simone vykročiť z tieňa svojej jablone? Nájde lásku, otca pre dieťa, čo sa už čoskoro vypýta na svet, a zmysluplnú prácu? Zuzana Široká o svojom najnovšom románe hovorí, že je doň votkaný genetický kód slovenských žien. Vraj sú ako jablone – pevne zakorené v rodinných sadoch, silné a neochvejné, aby dokázali poskytnúť oporu každému, kto ich potrebuje, pritom však jemné a nežné ako lupene kvetov, a aj trochu zvodné, šťavnato-sladké ako zrelé plody. A presne taký je aj tento pôvabne napísaný príbeh – horkosladký a dojímavý, plný drám a smútku, ale i nádejí na novú jar. Nech už sa v okolitom svete robí čokoľvek, kým kvitnú a rodia jablone, majú ženy nádej. A kde je nádej, tam vzíde aj láska.