Kniha Všetkých nezachrániš je voľným pokračovaním prvých dvoch kníh o operátoroch tiesňovej linky záchrannej zdravotnej služby a vlastne záverečnou časťou trilógie z prostredia záchrannej zdravotnej služby.

V prvých dvoch knihách som písal o práci operátorov na tiesňovej linke 155, o ľuďoch, ktorí majú minimum možností priamo pomôcť, no snažia sa získať čo najviac informácií a poskytnú vám inštrukcie pre záchranu ľudského života do príchodu sanitky. Sú na to sami, pracujú pod veľkým psychickým tlakom a majú len vás. A vy môžete podľa ich pokynov urobiť to, čo je v danej chvíli potrebné.
Na záchranke je to o tímovej práci a zohratosti všetkých členov posádky. Každý z nás má svoje miesto a presne vie, čo sa od neho alebo od nej v danej chvíli očakáva. Na rozdiel od operátorov sme v priamom kontakte s pacientom, vystavení tlaku okolia. Sledujeme a vnímame, čo sa okolo nás deje. Vidíme strach, zúfalstvo aj nádej, keď bojujeme o život. Ideme na dno svojich síl. Snažíme sa, no nie vždy sa nám to podarí.
V škole nás učili spoznávať varovné príznaky jednotlivých ochorení, ako ich treba liečiť, no zabudli nás pripraviť na to, že smrť sa stane súčasťou našej práce. Dennodennou realitou, s ktorou sa budeme musieť naučiť žiť.

Smrť je diagnóza, na ktorú sa nedajú predpísať lieky. A tak nám zostáva niečo ťažko vypovedateľné a ľudské, čo zomierajúcim môžeme a máme ponúknuť. Myslím si, že výbavou človeka na tiesňovej linke 155, či v záchrannej zdravotnej službe, okrem nutných profesionálnych vedomostí by malo byť aj niečo z toho všeľudského arzenálu úcty k tomu, čo nás presahuje.
Príbehy v knihe sú skutočné príbehy zo života. Ak ste čítali prvé dve knihy príbehov, tak už viete, čo vás na stránkach knihy čaká. Pre vás, ktorým sa dostala do rúk prvýkrát, môžem len povedať, pripravte sa, že nie všetko má dobrý koniec. Ale taký je život.