Recenze Láska v časoch moru

Novela Láska v časoch moru ponúka príbeh dvoch hlavných protagonistov, profesora Cyrila Médea a študentky Silvie Atanasevovej. Autor ho situoval do 70. rokov 20. storočia a známeho prostredia reálneho socializmu, kde literárne skúma hranice medzi dvoma javmi. Jeden sa týka individuálnej paranoje ako chorobného presvedčenia na základe vnútorných pohnútok, druhý jej nepsychotickej formy vyplývajúcej zo siete sociálnych vzťahov, keď ide o reálny pocit straty súkromia následkom praktík ŠtB. Rozprávanie miestami vyniká situačnou iróniou či príznakovou návratnosťou symbolov objavujúcich sa v nečakaných súvislostiach a nových významoch. Bez toho, aby dávalo definitívnu odpoveď, sa pokúša nahliadnuť do zdanlivej dichotómie medzi psychológiou a sociológiou - v akej miere jednotlivec ešte nesie zodpovednosť za svoje konanie? Podarí sa nakoniec mileneckej dvojici prekonať úskalia nezávisle od skutočnosti, či ich spôsobujú druhí, alebo oni sami? Ďalšia kniha z autorovej dielne isto zarezonuje u čitateľa novými otázkami. schovat popis