Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda. Brat Oskar je astrálny cestovateľ, otec Ján pripomína Gándhího a v susedstve žijú čudesní neoliberáli. Karolina najlepšia priateľka je Karolova mama a Karol je zas najlepší kamarát brata Oskara. To je ľahké, to pochopíte rýchlo. Zložité sú len úvahy o tom, či treba nastavovať druhú tvár. Vanda Rozenbergová napísala knihu, ktorá okamžite vtiahne do deja a bez varovania omráči úvodnou sekvenciou. Potom sa tempo spomalí a hrdinovia zvláčnejú. Nie však natoľko, aby sme sa nezamýšľali nad tým, čo sa ukrýva za veľkolepými fasádami a čo za hrdzavými plotmi. Karola si zo starého domova priniesla bolestivé zážitky, s ktorými je vyrovnaná – ale možno aj nie. Má tridsaťdva rokov a inštinkty, aké máme všetci. Po tragédiách, ktoré sa jej zdanlivo nedotknú, prechádza katarziou. A to očistenie nie je bez obetí. Naopak."Podobne ako v predchádzajúcich knihách aj novela Tri smrtky sa plavia je vystavaná predovšetkým na nuansách medziľudských vzťahov – rodinných, manželských, súrodeneckých či mileneckých -, kde sa autorka pohybuje mimoriadne istým a presvedčivým spôsobom, v takej intenzite len málo vídaným v súčasnej slovenskej próze." Z receznie v Magazíne o knihách denníka SME.