Recenze Čierna a strieborná

Mladý taliansky prozaik Paolo Giordano sa po úspešných románoch Osamelosť prvočísiel a Ľudské telo tretí raz usiluje o priazeň čitateľov knihou Čierna a strieborná. Príbeh lásky možno rozprávať mnohými spôsobmi. Giordano si zvolil najcitlivejšiu cestu: registruje ako seizmograf otrasy každodennosti, vzostupy aj pády, neschopnosť a túžbu. Pozastavuje sa nad povrchnými detailmi, no používa ich nato, aby opísal vnútorný život postáv, ich dynamiku, obavy, ľudskú úbohosť. Hlavnými postavami knihy sú mladí manželia a ich synček. Spočiatku šťastné manželstvo upadá do krízy po tom, ako na vážnu chorobu zomrie ich stará gazdiná pani A. Vo chvíli, keď vstúpila do ich bytu, stala sa svedkyňou aj opatrovateľkou krehkého vzťahu. Pani A. sa od začiatku prejavuje ako pevná, tvrdohlavá, magická osobnosť. Po jej smrti sa mladým v dome rozďaví nečakaná prázdnota. Vášeň a ľudské teplo sa zmenia na samotu a opustenosť a mladý pár si uvedomí, že aj rodiny môžu trpieť osamelosťou, tak ako ľudia. schovat popis