Recenze Rozptylové lúky

V príbehu na pomedzí neistej reality a vulgárneho materializmu hrá dominantnú úlohu skalárny počítač, implantovaný do klasického písacieho stroja. Záhadní regrúti ho vnútia hlavnej postave, hľadajúcej námet na román. Autor kníh sa nechá po zdesení z vlastných pokleskov priviesť do stavu somnolencie a zažíva okolnosti plné všadeprítomných pochybností, kde je málokto konkrétny, postavy sa rozprávajú v sporných, úsečných dialógoch a situácie sa vyvíjajú s nepredvídateľnou logikou. Dej je popretkávaný útržkovými informáciami o vlnách násilníckych útokov, podnecovaných Syndikátom. V pozornosti tohto úlisného bratstva sa môže ocitnúť každá existencia, podliehajúca moci magnetickej sugescie. Víťazstvo láka, nech je akékoľvek, manipulátori sa menia na manipulovaných a ako pripomína jedna z figúr novely: „Aj keď je to ponižujúce, usmerňuje nás viac funkcia miechy, nie mozog...“ schovat popis