„Nechoďte do hosťovskej izby.“ Keď sa Douglas Garrick dotkne končekmi prstov dverí, dopadne na jeho tvár tieň. „Moja žena... je veľmi chorá.“ Zatiaľ čo mi ďalej ukazuje ich neuveriteľný podkrovný byt, mňa zožiera pomyslenie na tú ženu za dverami. Nemôžem však riskovať, že prídem o túto prácu – nie ak si chcem uchovať svoje najtemnejšie tajomstvo...

Je ťažké nájsť zamestnávateľa, ktorý by sa príliš nevypytoval na moju minulosť. A tak ďakujem šťastene, že mi nejakým zázrakom Garrickovci dali prácu: upratovanie ich úžasného podkrovného bytu s výhľadom na celé mesto a prípravu luxusných jedál v ich nablýskanej kuchyni. Môžem tu chvíľu potichu pracovať, kým nezískam to, čo chcem.
Je to takmer dokonalé. Stále som sa však nezoznámila s pani Garrickovou a ani som nevidela vnútro hosťovskej izby. Som si istá, že z tej izby počujem plač. Pri praní jej bielej nočnej košele vidím okolo goliera škvrny od krvi. A jedného dňa to už nevydržím a zaklopem na dvere. Pomaly sa otvoria a to, čo uvidím vnútri, všetko zmení... Vtedy si niečo sľúbim. Koniec koncov, už som to raz urobila. Dokážem ochrániť pani Garrickovú a zároveň udržať vlastné tajomstvá bezpečne ukryté.
Douglas Garrick urobil niečo zlé. Bude za to pykať. Ide len o to, ako ďaleko som ochotná zájsť...